Všetko zbytočné

Priemer 1,36 (9 jednotiek, 2 trojky) sa nerodil ľahko. Bola to kopa tvrdej práce, čiastočne odopieranie si spánku, menej zábavy, takmer žiaden voľný čas, zanedbávanie rôznych iných činností atď. A nakoniec aj tak z toho nič nemám. Známky na polroku väčšina vysokých škôl do úvahy aj tak neberie a zbytočnosť tohto vysvedčenia nám dokázali aj podmienky, za akých bolo odovzdávané. Absolvovali sme normálne vyučovanie, len hodiny boli skrátené, a nakoniec vysvitlo, že ten papier, na ktorý sme 5 mesiacov čakali, môžeme kľudne vyhodiť do koša, lebo aj tak na konci roka dostaneme nový, kde budú zahrnuté obidva polroky. 

Pre tých, čo si myslia, že som tými hodinami učenia sa naspamäť denne aspoň nadobudol nejaké vedomosti, musím sklamať. Rozdiel medzi známkou 1 a 3 je minimálny. Nejaké útržky mi možno ostanú, ale to je všetko, lebo mozog si proste také kvantum nedokáže zapamätať, navyše ak sa to opakuje každý deň. Pred mesiacom sme písali veľkú písomku z literatúry, dokonca takú veľkú, že bola rozdelená na dve časti a písala sa jednu celú vyučovaciu hodinu. Nad zošitom som strávil odhadom tak 15-20 !!!! hodín vrátane robenia si vlastného prehľadu. Dostal som z nej 1/1. Ak by som mal presne tú istú písomku písať dnes, bol by som veľmi prekvapený, ak by som dostal niečo lepšie ako 4/4. O ďalší mesiac či dva by som mal problém napísať to dokonca aj na tú štvorku. Takže načo bola všetká tá drina ? Akú má mať potom žiak motiváciu učiť sa, ak tým nič nezíska a naopak stratí kopu času ?

Ďalší nezmysel je, že jednotkár musí byť vždy na všetko od každého pripravený. Jeden z príkladov : študent má nasledovné známky: 1,1,1,1,1,1 . Raz sa však nenaučí, lebo mal toho povedzme veľa na iné predmety, a tak dostane 5. Má priemer 1,57 , čo sa v mnohých prípadoch zaokrúhľuje na 2. Iný žiak sa ale až tak nesnaží, má rovnaký počet známok: 2,2,2,2,2,2 a tiež raz dostane 5. Priemer 2,42 zase vo väčšine prípadov sa zaokrúhĺuje na rovnakú známku čiže 2. Existuje po prečítaní týchto dvoch príkladov vôbec ešte niekto s názorom, že slovenský školský systém je spravodlivý ? Navrhol by som zavedenie percentuálneho hodnotenia, ale táto jediná zmena sama o sebe by nejaký extra zmysel nemala, čo sa týka zvýšenia úrovne vzdelanosti na Slovensku. 

Taktiež je nelogické, že každý študent musí absolvovať celkovo 11 (niektorí 10 a iní aj 13-14) predmetov naraz v priebehu každého týždňa, pravidelne sa na ne pripravovať, a venovať im svoj voľný čas. Napríklad viem, že z chémie nepôjdem maturovať a určite sa týmto smerom ani zďaleka nebude poberať moja cesta po skončení strednej školy. Ale aj tak sa musím do noci učiť nejaké zložité Howarthove či Tolensové vzorce, namiesto toho, aby som sa venoval zlepšovaniu v oboroch, ktoré ma bavia a ku ktorým sa pravdepodobne priblíži aj môj profesionálny život. Napríklad by som sa veľmi rád ešte viac zdokonalil v angličtine čítaním ANJ kníh, či si naštudoval niečo o histórii z učebnice dejepisu (zistil som, že sú zaujímavé, no na hodine z nich nečítame nikdy a doma na to nemám čas), respektíve by som sa rád začal učiť španielčinu, na čo mám jednu veľmi dobrú knihu. Lenže všetky tieto činnosti musia ísť bokom lebo sa musím učiť rôzne iné veci, ktoré nikdy v živote nebudem potrebovať, len nechcem mať zlú známku, tak im venujem čas. Po niekoľkých hodinách človek už jednoducho nemá chuť ani silu vzdelávať sa naviac nad úroveň toho, čo sa bude od neho požadovať do školy a k čomu bol surovo donútený.

Týmto pokusom som dokázal, že mať čisté jednotky pre Slováka (s mierne nadpriemernou pamäťou) je nemožné. Ak by som chcel zmeniť tie trojky na jednotky, trvalo by mi to ďalšie dlhé hodiny času (plus peniaze za doučovanie) , takže pri rôznych iných povinnostiach ako je napríklad jazyková škola, by sa odporúčaný 8-hodinový spánok každý deň nedal splniť. Už teraz som išiel na doraz, s minimom oddychu, učením sa do pol jedenástej až jedenástej večer a vstávaním o šiestej ráno (aby som sa to stihol doučiť). A aký to malo zmysel ? Vedomosti takmer žiadne, zábava podobne, pravidelné pripravovanie sa o zdravie nedostatočným spánkom, dlhé hodiny strávené činnosťou, ktorá nemá žiaden dlhodobý efekt. 

Z toho vyplýva, že chyba je v systéme, takže ten treba zmeniť a až potom sa sťažovať, že študent nemá snahu ( a mohol by ňou aj niečo získať, čo sa teraz nedá).