reklama

Kde sa stala chyba ?

V sobotu večer sa nič iné ako postup na MS 2010 neočakávalo. Všetko však dopadlo úplne inak. Nezlyhali len futbalisti na trávniku, ale aj ľudia mimo neho.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Hanba SFZ !

Už niekoľko hodín pred oficiálnym začiatkom zápasu sa ulicami Bratislavy niesli slovenské pokriky a ľudové piesne. Zovšadial sálala víťazná atmosféra. Kvôli odporúčaniu organizátorov sme sa pred štadíón dostavali v pol druha hodinovom predstihu. Trojstupňová kontrola však svoj účel nesplnila. Prvý stupeň spočíval v tom, že sme boli požiadaní, aby sme odovzdali plastové flašky a potom nás následne po ukázaní lístkov pustili ďalej. Vstupenky sa dali zohnať ešte aj priamo na štadióne. Na cenu som sa nepýtal, ale pochybujem, že by som uspel pod 80 euro. Sľubované policajné kontroly boli rozmiestnené veľmi sporadicky. Tŕňom v okom však bol druhý stupeň . Stovky ba až tisíce ľudí sa nahrnuli do brány z ktorej sme boli vypúšťaní a prehliadaní po dvoch-troch osobách. V takejto tlačenici, kde si človek nemohol byť istý rozpučením, sa stálo vyše hodinu. Krok po kroku sa dav posúval dopredu, pričom sa čas zabíjal vyspevovaním neslušných antiSFZ a antiLaurineckých pokrikov. Vymyslené to bolo naozaj výborne...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zlyhanie organizátorov 

Po vstupe a zbežnom prehliadnutí tašiek a oblečenia sme sa skutočne len pár minút pred začiatkom zápasu mohli vybrať na tribúnu (v treťom stupni kontroly chceli vidieť len lístok). Nálada bola všade skvelá, čo bolo samozrejme podporené alkoholom. Pivo sa dalo kúpiť priamo na štadióne, po niečo tvrdšie stačilo prejsť skutočne len „cez ulicu“. Darmo sa zakáže predaj alkoholu v celej mestskej časti, kde sa štadión nachádza, ak môžete prejsť pár desiatok metrov a ste v inej štvrti, ktorá má právo poskytovať nám Slovákom tak blízke nápoje. 

10 000 fanúšikov, funkcionári a sponzori 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po konečnom objavení naších miest (vchod, ktorým sme mali podľa lístkov ísť bol zatvorený) sme si našli na premočených sedačkách mimoriadne vydanie .týždňa a žltý pršiplášť pre prípad nepriaznivého počasia. Nasledovala súťaž o špeciálne tričká, vypustenie balónov KIA, ktoré vo vzduchu vytvorili mapu Afriky a dychovka Ministerstva vnútra zahrala obe hymny. Potom už za výdatného potlesku prišiel prvý výkop zápasu. Elektrizujúca atmosféra sa niesla celým štadiónom. Všetci horlivo povzbudzovali , uvedomujúc si výnimočnosť zápasu. Ľudia sa futbalom bavili, vytvárali sa spontánne Mexické vlny. Fanúšikovia za oboma bránami robili tú pravú náladu. Negatívom však boli kryté stredné tribúny (kde dostali lístky funkcionári a partneri SFZ). Slovenské zástavy tam takmer nebolo vedieť a vlny bielo-červeno-modrej radosti akoby tam narážali na skalnaté útesy. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Blesk z jasného neba 

Po prvom polčase a stave 0:0 sa Afrika zdala oveľa bližšie. Potom sa už pohľad fanúšikov čoraz častejšie upieral na svetelnú tabuľu, každý rátal minúty dokonca. A v tom zrazu prišla presná strela Valter Birsa. Najelpšie tento gól okomentoval mladý Weiss: ,, Birsa dá takýto gól asi raz za život, bolo to akurát proti nám”. Niekoľko minút zo slovenskej strany prichádzalo povzbudzovanie, no po neúspešných akciách pomaly utíchavalo. Na kopačky sa nám dostávala nervozita, čas sa krátil, no stále nás od majstrovstiev delil ,,iba” jeden jediný gól. Prišli posledné minúty. Ľudia už takmer ani nesedeli, pri každom náznaku šance boli na nohách a tlačili mužov v bielych farbách dopredu. Všetci verili, že ten úspech tam nakoniec padne. K našej nemohúcnosti však prispieval aj nemecký rozhodca, ktorý miestami vyzeral akoby mal sľúbenú časť zo slovinskej prémie za postup. Karty slovenským reprezentantom rozdával ako na bežiacom páse a zastavoval všetky sľubné akcie. A tak prišiel klinec do rakvy v podobe druhého slovinského gólu. To akoby zázračne spôsobilo vyprázdňovanie celého Tehelného poľa. A tak sme sa sklamaní a možno tak trochu znechutení pri pohľade na bezmocne ležiacich futbalistov pobrali preč. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Posledný krok je vždy najťažši 

Naši reprezentanti nehrali tak, ako sme boli na to zvyknutí z predošlých zápasov proti Česku a Svernému Írsku. Predvedený výkon nebol hodný postupu na tak prestížne podujatie akým sú Majstrovstvá sveta, kde sa každé štyry roky stretáva len špička svetového futbalu. Našou najväčšou chybou bol takmer nulový počet striel na slovinského brankára Handanoviča. Ten bol celý zápas neistý – mal problém aj z ľahkými loptami. Preto je škoda, že nám to tam ani raz nepadlo (aj keď ani nemalo z čoho). Teraz ostáva len dúfať, že reparát v Poľskom Chorzowe dopadne oveľa lepšie. 

Valerián Lukačko

Valerián Lukačko

Bloger 
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Najprv treba zmeniť systém a až potom ľudí... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu