reklama

Pred rokom...

Presne pred 12 mesiacmi som o takomto čase bol na inom kontinente, konkrétne v Kanade. Myslím, že rok je dlhá doba, za ktorú som si stihol v hlave urovnať mnoho faktov porovnávajúcich tieto dve krajiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Prvý a najdôležitejší rozdiel zo všetkých bolo školstvo. Pred odletom som si myslel, že to tu nie je nejako extra zlé, ale ani dobré. V čase môjho návratu v januári som si ale musel priznať, ako strašne som sa mýlil. Slovenský školský systém je oproti tomu úplne pozadu. Zaujímavé projekty/domáce úlohy, takmer žiaden stres, spravodlivé percentuálne hodnotenie, oznámenie písomiek vopred, iba štyry predmety (s dlhšími vyučovacími hodinami) denne opakujúce sa celý polrok a veľa podobných vecí - o tom môže tu študent iba snívať. Jedno z najväčších prekvapení však bolo pre mňa možnosť výberu z okolo 40-50 predmetov. K trom povinným hodinám (náboženstvo, matematika, angličtina) bola ponuka zvoliť 5 ďalších poďľa chuti a potreby žiaka. Výber to bol naozaj rôznorodý - rozličné vedy, ekonomika, právo, psychológia, rôzne druhy telesnej výchovy, geografie, dejepisu, informatiky a kopa ďalších. No keď som na zozname zahliadol predmet s názvom "writer´s craft" (v preklade spisovateľské remeslo / remeslo písania) nedokázal som sa ubrániť žiarlivosti. Pri 10-11 povinných predmetoch na Slovensku, ktoré sa preberajú prakticky od začiatku školskej dochádzky až po jej ukončenie je to obrovský luxus. Taktiež pri siahodlhých rozhovorch s mojim kanadským bratrancom, ktorý nie je veľmi poctivý študent (prirovnal by som ho k slovenskému typu "zvyčajne dvojka, občas trojka") som nadobudol dojem, že má rozsiahle vedomosti čo sa týka hlavne všeobecného prehľadu, ktoré častokrát prevyšovali aj tie moje (priemer na januárovom polročnom vysvedčení cca. 1,5), nehovoriac o zaujímavostiach z oblastí, o ktorých nám učitelia tu vôbec nerozprávali. A ako je to možné ? Najlepšie to asi vystihne nasledujúci príklad. Jeden človek sa má naučiť 10 viet, ktoré sú základnými znalosťami v obore. Druhý sa má naučiť tých istých 10 základných znalostí, ale ku každej jednej má ešte ďalších 10 viet s podrobnosťami a detailami. Otázka na zamyslenie - ktorý z nich si zapamätá viac ? A to je len jednorazová skúsenosť, pri každodennom učení sa tých "100 viet" budú výsledky už diametrálne odlišné a taktiež pri diktovaní 10 viet zostane oveľa viac času na zaujímavosti, ktoré si žiak zapamätá oveľa lepšie...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz však prejdem k otázke vysokých škôl. Do Kanady by som študovať asi nešiel. Podľa oficiálneho rebríčka TOP univerzít sveta má táto druha najväčšia krajina na svete 5 škôl v najlepšej 200-vke (McMaster, Toronto, McGill, Alberta, Montreal) na ktoré ale predpokladám, že musí mať človek špičkové známky, aby sa tam dostal. V Česku je ale Karlova Univerzita (kde sa dostať nie je taký problém), ktorá sa umiestnila podľa rebríčka na 201-302 (čiže podľa rôznych kritérii skončilo na rovnakom mieste 100 iných svetových škôl) pozícii spolu s kanadskými Waterloo, Dalhousie, Laval, Queen´s, Simon Fraser, Calgary, Western Ontario, Victoria, Ottawa, Saskatchewan, Guelph a Manitoba. Podstatným rozdielom je ale to, že keď pôjdem na VŠ do Prahy, štúdium mi zaplatí štát a tak nebudem musieť vstupovať do života s dlhom vyše 15-tisíc dolárov (skúsenosť jedného absolventa, čo poznám z "201-302" kanadskej univerzity) a kvalitatívne dostanem vzdelanie na podobnej úrovni, tak prečo nie ? A ešte k tomu sa neviem dočkať tohto času, veď učitelia, ktorí chodili na ČR/SR vysoké školy nás už teraz upozorňujú, aké skvelé 4 či 5 - ročné obdobie, neraz s prívlastkom "najlepšie v živote", zažili počas svojich vysokoškolských štúdií.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale človeku sa skončia študentské časy a prichádza reálny život zo všetkými nástrahami a povinnosťami. Ak to zoberiem z pohľadu platov, v Kanade sú samozrejme o dosť vyššie (i ceny v obchodoch aj keď určite nie priamo úmerne). No aj na Slovensku, ak je niekto pracovitý a naozaj chce pracovať (a to ani nemusí mať vysokoškolské vzdelanie) , dokáže sa uživiť celkom slušne. Na druhej strane sú tu však rôzne škandály týkajúce sa politikov a iných vysoko postavených ľudí, no niekedy je vďaka tomu aj sranda ("My pôjdeme do tankov a zrovnáme Budapešť !" J. Slota alebo "Vážený pán drbo !" V. Mečiar a desiatky ďalších). Taktiež si okolo seba všímam, že rozvoj napreduje. Máme druhú nasilnejšiu menu na svete a stavajú sa cesty či diaľnice - napríklad do roku 2013 má byť dokončený celonárodný úsek Bratislava - Košice (aj keď staviame jedny z najdrahších diaľníc v Európe) a zvažuje sa povolenie 160 km/h na niektorých úsekoch, takže cestovanie autom bude veľmi rýchle. Keď sa poobzerám okolo seba, nájdem tiež kopu rozostavaných budov aj keď je to častokrát na úkor zelených plôch. Ak sa rekonštruuje železničná stanica či rozširuje sa letisko, to ešte chápem, ale nie keď má byť na ihrisku s hojdačkami a preliezkami postavená nejaká vysokomoderná komerčná budova... Ďalšou otázkou môže byť problém príliš veľa národností v krajine. Práve z tohto dôvodou ma jeden Kanaďan presviedčal, že by si to rád so mnou vymenil a presťahoval sa na Slovensko. Tu sú síce väčšinou všade pohostinní, slušne sa správajúci rodení Slováci, no na druhej strane je tu aj jedna menšina, prevažne sa združujúca v osadách mimo mesta, ktorú nie je vždy najprijemnejšie mať v okolí. Jednou z posledných vecí, čo ma napadá na porovnanie je počasie. Na Slovensku to je mierne leto a mierná zima, takže sa tu dá robiť prakticky všetko . Na druhej strane v Kanade je v lete obrovská horúčava a v zime naopak obrovská zima, takže záleží len na každom jednotlivcovi, čo uprednostní. A ešte som si spomenul na bezpečnosť. Neviem prečo, ale na Slovensku sa cítim oveľa viac v bezpečí, keď idem napríklad večer cez mesto, alebo len tak všeobecne. Nepočul som napríklad, že by sa tu niekto zbláznil a začal strielať do ľudí. Taktiež nejaké násilné lúpežné prepadnutia človeka nie sú také bežné. Ak chce na Slovensku niekto kradnúť, ide do banky, alebo na poštu s hračkárskou pištolou, vyhráža sa pani za okienkom, že ju zabije, ale nikdy nič neurobí, odíde z pár stovkami a z toho celkom slušné percento do týždňa chytia...ostatní si môžu užívať prachy :)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalším dôležitým faktorom, hlavne pre mňa, je šport. Okrem možnosti sledovania rôznych zápasov našich športovcov a reprezentácii sa tu v blízkosti majú uskutočniť významné podujatia. V roku 2011 príjdu priamo na Slovensko (Košice, Bratislava) majstrovstvá sveta v hokeji a o rok na to sa uskutočnia futbalové majstrovstvá Európy v Poľsku a Ukrajine, kde sa dúfam predstavia aj hráči z našej krajiny. Čo sa týka športu, je tu ešte jeden významný činiteľ - atmosféra na štadiónoch. Ešte teraz mi behajú zimomvriavky po chrbte, ak si spomeniem na 7. zápas Play-off finálovej hokejovej série medzi Popradom a Žilinou, na ktorý som sa bol osobne pozrieť. Po celý zápas zborové povzbudzovanie, spievanie rôznych chorálov, ohlušujúca radosť pri góle domácich či mexické vlny v malej 6000-tisícovej hale, to je proste zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda. Som rád, že môjmu domácemu Popradu sa opäť darí, takže niečo podobné, len v menšom balení, je možné "dostať" na každom stretnutí. Druhou najväčšou elektrizujúcou skúsenosťou bol pre mňa futbalový kvalifikačný zápas Slovensko - Slovinsko, kde bola atmosféra taktiež výborná (Viac informácii v tomto mojom článku ). Fanúšikom u nás sa proste takmer nikto nevyrovná a určite nie Kanaďania, ktorí vedia akurat bučať na hráčov (ktorí sa v NHL aj tak často mlátia a nehrajú hokej) z rôznych dôvodov, občas zatlieskajú svojim a každý pokrik po chvíli zanikne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak takýto je pohľad človeka, ktorý má skúsenosti zo žitím na Slovensku (17 rokov) a v Kanade (1 mesiac) . Všetky informácie v článku pochádzali z môjho pobytu (v oboch krajinách) , z rozprávania rodiny, ktorá tam žije už vyše 9 rokov, či z toho, čo som sa niekde dočítal alebo počul. Ak máte iný názor/zážitok, tak si ho veľmi rád prečítam v komentároch...

Valerián Lukačko

Valerián Lukačko

Bloger 
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Najprv treba zmeniť systém a až potom ľudí... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu